A snaha sa vyplatila. Aj keď som sa trochu bála, či šalát prežije cestu tým saharským teplom vonku.
Prežil. Len sme ho už do seba nezvládali natlačiť po úžasnom obede, ktorý pre mňa spravil On. S horúčavou vonku sme vybabrali v chladnej obývačke, bavením sa prepínaním kanálov a iných činností. Človek by neveril, čo všetko v tej telke ide. Nakoniec "pokec" s jeho rodičmi a večer s vínkom v rukách patril už len nám.
Konečne sme mali deň určený iba pre nás. A využili ho monštrózne dokonalo. Zaspávanie pri Ňom bolo už len krásne zavŕšenie dňa. Teda okrem budíka v noci formou Mobyho z Pohody.
Ale o ďalší rok si tento deň užijeme dvakrát tak veľa. Snáď. :)